Jdi na obsah Jdi na menu
 


Piráti Karibiku: Na konci sveta

Obrazek



 

Vlna neznesiteľných horúčav nás tento rok zasiahla ešte skôr, ako zvyčajne a aj preto myšlienky mnohých z nás smerujú k dovolenkám niekde pri mori alebo oceáne. Lenže nie sú to len nádherné pláže, sporo odeté opálené dievčatá a mušličky, ale aj zákerní piráti, krakeni a kapitáni s chobotnicou miesto brady. Najviac by o nekonečných trabloch pri mori mohol porozprávať istý pán Jack Sparrow. Pardón, KAPITÁN Jack Sparrow.

Rockerský pirát (alebo pirátsky rocker) nezažíva práve svoje najlepšie obdobie. Veď, komu by sa už len páčilo skončiť ako jednohubka pre krakena? Lenže všetko nie je také beznádejné, ako by sa mohlo zdať, a existuje spôsob, ako svojského kapitána zachrániť... Zhruba niekde v tomto mieste končí druhý diel filmovej (zatiaľ) trilógie a začína tretie pokračovanie, ktoré naženie ľudí von z toho odporného tepla (ozaj, spomínal som už, že vonku je strašne teplo?) do príjemných klimatizovaných kinosál, dáva o sebe vedieť aj počítačovou hrou. Na Konci Sveta je príbehovo zasadená na polcestu medzi druhým a tretím filmom, resp. prvá polka deja kopíruje minuloročné pirátske dobrodružstvá a druhá polka dáva tušiť, na čo sa môžeme tešiť tento rok.

Mieru zviazanosti s novým filmom neviem posúdiť, keďže som ho ešte nevidel, ale čo sa týka herného zabŕdnutia do Truhlice mŕtveho muža, nejedná sa o úplnú kópiu. Niektoré dejové prvky boli určitým spôsobom obmenené (napr. spôsob získania kľúča od truhlice so srdcom Davyho Jonesa) a dá sa teda predpokladať, že rovnaký postoj sa použil aj pri vykresľovaní nových osudov Jackovej posádky. Malými zmenami v deji sa zabezpečí, že hra nebude pôsobiť veľmi spoilerovito, aj keď smerovanie hry i filmu zrejme vyústia k rovnakému vyvrcholeniu – zisteniu, že Bruce Willis je duch.

 


Takmer idylka pri západe slnka.

Túto scénu uvidíte nespočetnekrát.

Bojovanie proti presile je samozrejmosťou.

Barbossa je na našej strane.

Jack proti Willovi.

Hru je možné hrať aj v kooperatívnom multiplayeri.

Znova súboj na lodi

Ku slovu sa dostanú aj strelné zbrane.

Zapálený meč dokáže odpáliť lodné delá.


Výborne, je nám jasné, čo ideme robiť. Treba dostať Jacka odtiaľ, kde je, vyriešiť problém s ukradnutým srdcom rybofila Davyho Jonesa a postarať sa o pár ďalších, menej podstatných vecí. Ako to ale bude prebiehať, to si vysvetlíme tu a teraz. Hranie môžeme rozdeliť na adventúrnu a akčnú časť. V adventúrnej sa snažíte preskákať, vyskákať, prerúčkovať, prebalansovať a inak prekonať všetky do cesty postavené prekážky. Podoba s Prince of Persia je takmer do očí bijúca, vrátane takých prvkov ako odrážanie sa zo steny na stenu, vyhýbanie sa pasciam alebo občasného dotiahnutia závažia na plošinu otvárajúcu príslušné dvere. Navyše sa sem tam budete musieť vysporiadať s questami (uff, to som teraz žáner RPG veľmi urazil) typu postŕhaj plagáty WANTED zo stien, prípadne dones námorníkovi dávku tekutej potravy.

Táto časť netrpí žiadnymi závažnými nedostatkami, herné mechanizmy pracujú tak, ako majú, skákania je akurát, prekážky občas dajú zabrať, ale nič, čo by ste na druhý alebo tretí krát nezvládli. Popri hopsaní netreba zabúdať ani na zbieranie zlatých dukátikov, skazených duší nepriateľov, častí starodávnej mapy a rôznych iných predmetov podľa typu levelu. Raz sú to tarotové karty, inokedy pirátske vlajky či gamblerské kocky.

Adventúrna časť sa zdá ako tak v poriadku, prečo teda také nízke hodnotenie? Povestnou kotvou, ktorá celú loď ťahá pod hladinu, sú v prípade tohto titulu súboje. Dôvodov, prečo je tak, je hneď niekoľko. Začnime postavami. Počas hrania vám prejdú pod rukami nielen kapitán Jack, Will a Elizabeth, vyskúšate si aj kožu iných známych postavičiek – pirát s jedným skleneným okom, jeho transsexuálny kolega, kapitán Barbossa a iní. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, aj iné tituly ponúkajú hranie za viacerých hrdinov. Lenže v tomto prípade prebiehajú súboje bez ohľadu na výber postavy vždy rovnako. Jeden typ úderu mečom, jeden úder rukou, chytenie a odhodenie súpera a strieľanie z pištole (prípadne hádzanie dýky alebo granátov) zvládajú všetci úplne totožne, takže možnosť dobrovoľného prepínania osôb kedykoľvek počas levelu zostáva veľmi často nevyužitá.

Nedobrovoľne to ale budete musieť robiť takmer vždy, keď vám dizajnéri ponúknu do daného levelu viac ako jedného piráta. Zatiaľ, čo v ostatných podobných akčne ladených tituloch sa o neaktívnych jedincov stará AI ako v bavlnke, tu tomu tak nie je. Ukazovateľ zdravia sa im skracuje rýchlejšie, ako sukne dievčat v týchto horúcich dňoch (o tom, že je vonku teplo, som už hovoril?), takže sa im treba v maximálnej miere venovať. Keď ich aj odvediete pomimo súbojov, tak sa v záchvate starostlivosti vždy po prepnutí vrátia naspäť do najväčšej bitky. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, ukazovateľ života nie je naviazaný na tradičný portrét postavy, ale na nič nehovoriaci obrázok lebky, takže ak má niekto problémy a vy mu chcete pribehnúť na pomoc (ak spriatelení piráti bojujú vedľa seba, dokážu použiť naskriptované spoločné útoky), môžete si iba tipnúť, ktorý z dvoch počítačom riadených spolubojovníkov to je (prípadne sa môžete do neho prepnúť, ale to stojí drahocenné sekundy). Zbieranie vecí v adventúrnej časti je síce „super“ zábava, lenže vo výsledku je na dve veci, pretože za získaný majetok si nič nekúpite a ani neupgradujete vlastnosti námorníkov. Keďže je k dispozícii až jeden úder, bolo by to aj tak úplne zbytočné.


Najhoršie zo všetkého sú ale samotné súboje. 95 % z nich prebieha podľa nasledovnej schémy:

1.) odniekiaľ sa na vás vyrúti horda vojakov, pirátov, zmutovaných námorníkov, domorodcov...
2.) nepriatelia s vami bojujú takýmto spôsobom – pár krát do nich treba udrieť, oni vykryjú všetky útoky, na tretí (v závislosti od typu súpera sa to môže zmeniť na štvrtý alebo piaty) vykrytý úder sa vám otočia CHRBTOM a čakajú na ranu z milosti
3.) ak sa medzitým začnete šermovať s niekým iným a rana z milosti nepríde, za pár sekúnd sa prebudia zo šoku spôsobeného teplom (inak si to otočenie chrbtom neviem vysvetliť) a znovu ich treba do tohto stavu pracne dostať
4.) ak sa vám podarí protivníka v stave šoku zasiahnuť, nepriateľ umiera a vám sa nabije ukazovateľ špeciálneho úderu
5.) špeciálny úder treba použiť na silnejšiu postavičku (kapitán vojakov, oberzmutovaný pirát), ktorá nejde zabiť klasickými ťahmi a na scéne sa objavuje pri väčších skupinkách normálnych oponentov.

Špeciálne údery sú dokopy 4 a netešte sa, každá vami ovládaná postava ich má rovnaké, takže žiadne používanie unikátnych vlastností sa nekoná. Hrdinovia majú ešte možnosť použiť tzv. opičiu hlavu, ktorá im na krátky čas dodáva silu zabiť nepriateľa na jednu ranu, hlavy sa ale zásadne nachádzajú na miestach, kde sa nedajú prakticky použiť. Šermiarske zápasy, na ktoré sme sa tešili, nakoniec vyzerajú tak, že bez toho, aby ste sa pozerali na monitor (osobne som pozeral popri hraní dosť často televíziu) zbesilo stláčate príslušné tlačidlo, aby ste zabíjaním obyčajného plebsu otočeného k vám chrbtom (aké hrdinské!) získali dosť energie na zabitie minibossa. Následne sa na vás vyrúti ďalšia skupinka čakateľov na smrť a celá vyššie uvedená schéma začína znova od bodu 1.

Zvyšných 5 % tvoria súboje s bossmi. Tie sľubovali aspoň malú náplasť na rany vzniknuté nezaujímavým systémom bežných šarvátok. Obmedzili sa ale iba na tupé vykrývane troch typov úderov nepriateľov – na obrazovke sa zobrazujú šípky, ktoré treba pre úspešné zablokovanie útokov nepriateľov stlačiť v správny čas a na rovnako tupú snahu skombinovať vlastné tri typu úderov s niektorým zo špeciálnych ťahov. Občas sa treba vyhnúť zákernostiam prostredia (padajúci sud, vystrčený trám), kde sa súboj odohráva (lodné sťažne, rozpadnutý mlyn...) alebo ich naopak využiť proti nepriateľovi rýchlym stláčaním shiftov, to má však k sľubovanému šermiarskemu orgazmu poriadne ďaleko.

Výkon next-gen konzol umožnil grafikom naplno využiť svoj umelecký potenciál. Hlavne v pohybe vyzerá hra úžasne, postavy sa podobajú na svoje herecké predlohy priam neuveriteľne (až na Jacka, ten sa podľa môjho názoru paradoxne podobá najmenej). Skvelý výkon Johnnyho Deepa spoznáte aj podľa animácií, kde zas typické Jackove pohyby zatieňujú všetko ostatné. Rôzne grafické efekty ako povievajúci piesok v púšti, voda kvapkajúca na paluby lodí alebo hra svetla a tieňov medzi plachtami sa dajú vychutnať najmä počas pokojnejších pasáží hry a naozaj stojí za to na chvíľku zastať a pokochať sa. Ponuka prostredí môže na prvý pohľad vyzerať lákavo, veď také väzenie, Port Royale, Ostrov ilúzií, Šanghaj, tropický ostrov a ďalšie priam volajú po poriadnom nájazde pirátov, lenže aj v prípade dizajnu levelov je skrytý malý zádrheľ. Takmer v každom z nich sa totiž budete musiť stretnúť s protivníkmi na lodi a verte mi, že keď sa budete tretíkrát prebíjať do miestnosti s organom Davyho Jonesa, budete kliať ďaleko viac ako priemerný námorník. Jedinou svetlou výnimkou je súboj s krakenom, ktorý aj vďaka rozhúpanej potápajúcej sa lodi stojí za to.

Obsah či forma? Táto otázka trápi filozofov dlhé roky, v prípade tretích herných Pirátov z Karibiku je však odpoveď nad slnko jasnejšia. Skvostný grafický kabát len veľmi chabo zahaľuje značnú nedotiahnutosť a úbohosť všetkého, čo sa odohráva pod ním a bohužiaľ znova sa potvrdzuje staré známe „z peknej, ale prázdnej mis(s)ky sa nenaješ.“ Keďže sa uvažuje o ďalších filmových dieloch pirátskej odysei, bude mať Jack Sparrow a jeho družina zrejme ešte niekoľko pokusov, ako si medzi hráčmi vylepšiť povesť. Tá je totižto po tomto „next-gen“ zážitku veľmi, ale veľmi naštrbená.

UPOZORNENIE: Táto recenzia sa týka iba verzie pre Xbox 360 a PlayStation 3, ostatné platformy (PC, PS2, Wii, PSP a DS) ponúkajú odlišný herný zážitok.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář