Snem bratstva
Poslednou úžasnou dekoráciou postavenou pre pirátsku trilógiu v Disneyho Hale číslo 2 bola Zátoka vrakov, kde sa zišiel Snem bratstva, aby dal dokopy plán ako čeliť Beckettovi a Východoindickej spoločnosti. “ Zátoka vrakov bol Goreov nápad“, hovorí Heinrichs. „Vymyslel ho ako domov pre starých pirátov pozostávajúci z trupov rôznych lodí ukrytých v sopke. Snem bratstva sa stretáva v jednom z týchto trupov lode.“
Snem bratstva má základ v minulosti,“ hovoria scenáristi. “Kedysi existoval konfederácia pirátov nazvaná Pobrežné bratsvo,” dodáva Ted Elliott. “A pre nás to bola zábavná myšlienka predstaviť si niekoľko pirátov sediacich za stolom a snažiacich sa dospieť k nejakému rozhodnutiu. Kapitán Sao Feng má v tej ich debate jednu vetu, v ktorej hovorí, že piráti sú buď kapitán, alebo posádka. A ak je tam deväť kapitánov, tak osem z nich je navyše. A okrem toho sme tam chceli ukázať pirátov z celého sveta.“
Miestnosť, v ktorej sa stretli bola osvetlená 3 500 sviečkami. Nakrúcanie trvalo celých sedem dní. Keď sa objavil problém, koho obsadiť do úlohy kapitána Teagueho, Strážcu pirátskeho Kódexu, bolo už vopred rozhodnuté.
Takmer celý rok už kolovali chýry o tom, že nik iný ako Keith Richards, legendárny gitarista The Rolling Stones a blízky priateľ Johnnyho Deppa, čiastočne poslúžil ako model pre štýl a vlastnosti kapitána Jacka Sparrowa. Pre (občerstvujúcu) zmenu to bola pravda. Depp hovorí: “Keď som začal rozmýšľať nad postavou kapitána Jacka, mal som pocit, že piráti boli niečo ako rock-and-rollové hviezdy tej doby. Legendy a mýty o nich dorazili na breh celé mesiace predtým, ako sa oni sami priplavili, tak ako je to so slávnymi rockovými spevákmi dnes.”
Richards dodáva: “Je to všetko o slobode, baby. Otvor klietku, vypusti tigre. Niekto musí urobiť špinavú prácu. Nie je to ani tak o zničení establišmentu. Je treba zabrániť tomu, aby oni zničili teba.” Richards sa najprv samozrejme mierne zdráhal prijať rolu kapitána Teaguea. “Keď som to počul prvýkrát, pomyslel som si, Bože môj, to bude ako Elvis Presley. Objavím sa, niečo zaspievam a bude. Ale keď som videl, ako to krásne zapadá do celého príbehu, tak mi to prišlo celkom prirodzené. A ešte mi aj vyrobili jednu nádhernú gitaru.” Keď si začal brnkať na gitare – ktorá bola navrhnutá špeciálne pre neho a vyrobil ju povestný výrobca hudobných nástrojov Danny Farrington na požiadanie rekvizitára Krisa Pecka – a keď si vzal do ruky kresadlovú pištoľ, Richards ovládol všetkých na scéne a udával tón dňom, keď bol na scéne. “Najprv to vyzeralo nanajvýš nepravdepodobné, že by sme niekoho ako je Keith na film nahovorili,” spomína Depp. “Keď súhlasil, bolo to viac ako splnený sen. Bolo úžasné zažiť jeho príchod na nakrúcanie. Objavili sa všetci zo štábu, ešte aj takí, ktorých sme už mesiace vôbec nevideli. Bola to krásna a dokonalá harmónia.”
Vír Maelstrom
Pre vrcholovú scénu víru Maelstrom na konci sveta – masívnu, apokalyptickú bitku medzi pirátskou armádou a armádou britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá sa odohráva uprostred nadprirodzenými silami vyvolanej búrky monumentálnych rozmerov – potrebovali tvorcovia nájsť také priestory, kde mohli vybudovať autentické repliky palúb Čiernej perly a Blúdiaceho Holanďana ako i iné scény.
Jediné miesto v okolí Los Angeles (a na tento účel pravdepodobne i kdekoľvek inde) bola budova číslo 703 nazvaná Site 9. Tento 600 stôp dlhý, 300 stôp široký a 70 stôp vysoký hangár bol umiestnený v púšti, 58 míľ severne od Walt Disney Studios v Burbanku. V roku 1983 ho postavili Rockwell International aby tam umiestnili 100 kusov bombardérov B-1 a v posledných rokoch sa využíval ako ateliér na nakrúcanie rôznych filmov, vrátane Spielbergovho Terminálu.
Je to jedna z najprepracovanejších a najambicióznejších akčných scén, ktoré boli kedy pre film vymyslené,” vraví Rick Heinrichs. “Vyžadovalo to zosúladenie práce niekoľkých tímov, vrátane toho nášho, vizuálnych efektov, a špeciálnych fyzikálnych efektov. Ak sa nám to malo podariť len na 85%, bolo by to nad naše očakávania.”. Vedúci výroby Mike Stenson dodáva: “Vošli ste do hangára a ako keby ste v stúpili do Zóny 51 (Area 51 je testovacie stredisko maerických leteckých síl – pozn. pr.).“
Vo vnútri Site 9 spolupracoval Rick Heinrichs s ďalším držiteľom Oscara, supervízorom špeciálnych efektov Johnom Frazierom (Spider-Man 2) na stavbe Perly a Holanďana umiestnených na pohyblivom základe a obklopených gigantickým modrým pozadím.
Frazier a jeho tým navrhli a postavili systém, ktorý umožnil nakrútiť scény, v ktorých sa Hai Peg dostáva za okraj sveta a Čierna perla prechádza medzi svetmi a obracia sa pritom hore dnom.
“To, čo sme rozhodli urobiť vo filme Piráti Karibiku: Na konci sveta ste nikdy predtým v hranom filme nevideli,“ hovorí Frazier. „Na konci každej z lodí sme postavili vežu, ktorá nám umožňovala zodvihnúť ich o 4,5 metra a pomocou toho sme dosiahli realistický pohyb lode na oceáne. Zvyčajne je čap pri nakrúcaní umiestnený v strede lode, ale skutočná loď sa tak nepohybuje. V našom prípade bola loď upevnená na oboch koncoch a pomocou hydraulických ramien sa mohla pohybovať úplne prirodzene.“
Najväčšia vec, ktorú sme doteraz robili bola loď U.S.S. Oklahoma pre Bruckheimerov Pearl Harbor. Vtedy sme si hovorili, že už nič väčšieho nikdy nepostavíme. A potom prišli Piráti Karibiku: Na konci sveta.
Náročné bolo i osvetlenie celej scény. Bolo použitých 1 400 svetiel, 90 kilometrov káblov a generátory vytvorili 108 000 kilowattov,“ hovorí vedúci výroby Eric McLeod, “ktoré by stačili osvetliť 500 domácností.“
Nakrúcanie scén bolo veľmi náročné. „Predstavte si, že stojíte na palube naklonenej o 15 stupňov, máte na sebe mokrý kostým, dážď je miestami taký hustý, že takmer nič nevidíte, Čierna perla a Blúdiaci Holanďan sú bok po boku a vy musíte šermovať. Vyzerá to úžasne, ale bola to hrozná drina,“ spomína si Keira Knightley. „Za desať sekúnd som bola mokrá na kosť. Bolo mi ľúto štábu, ktorý bol v tomto prostredí celý deň.“
“Nehovoril by som tomu hranie, ale prežívanie,“ smeje sa Orlando Bloom. “Je to brutálne byť vo vlhku od ôsmej ráno do ôsmej večer. Aj keď vypli stroje na dážď, všade bolo vlhko. Klamal by som, keby som tvrdil, že to bola zábava..“
Výrobcovia pirátov
Šéf oddelenia maskérov Ve Neill, supervízor masiek Joel Harlow a ich obrovský tým mali plné ruky opäť práce. Do ich traileru vchádza normálne ľudské bytosti a vychádzali z neho piráti, vojaci, príšeri i proletariát Karibiku, Ázie a Veľkej Británie. “V špičke pracovalo okolo 45 maskérov súčasne,“ spomína Neill.
„Najväčšou a najťažšou úlohou pre náš tým maskérov bola sekvencia zo Singapuru. Keď sú Sao fengovi piráti v kúpeľoch, vyrastajú im na tele huby. Ich pokožka je stará, opálená, špinavá, občas bodkovaná. A majú pokazené zuby. Vprvých Pirátoch sme im ich maľovali, ale stačilo, aby počas prestávky vnakrúcaní zjedli jablko a keď chcel Gore pokračovať, začalo to byť dramatické, pretože kazy boli preč. A tak sme na nakrúcanie filmov Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža a Piráti Karibiku: Na konci sveta chodili s pojazdným zubným laboratóriom plným zubnej protetiky.
Špeciálne efekty
Boli doménou supervízorov vizuálnych efektov - Johna Knolla z Industrial Light + Magic a Charlesa Gibsona, spoludržiteľov Oscara za prácu na filme Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža spoločne so supervízorom animovaných častí Halom Hickelom. A pre prácu na filme Piráti Karibiku: Na konci sveta sa k nim pripojil ďalší držiteľ Oscara, John Frazier. Knoll, Gibson a Hickel nemali čas zaspať na vavrínoch. Ráno po obdržaní sošky za svoju prácu na filme Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža sa vrátili späť do práce na približne 2000 vizuálnych efektoch, ktoré si vyžadovalo nakrúcanie filmu Piráti Karibiku: Na konci sveta.
Jeden z aspektov filmu Piráti Karibiku: Na konci sveta, z ktorého nemal Knoll obavy, bol Davy Jones. Stvárnil ho Bill Nighy a supervízor a jeho tým z ILM ho oživili. Pre film vytvorili Knoll a ILM noví snímací systém nazvaný Imocap, ktorý drasticky znížil množstvo dovtedy používanej techniky. Predtým bolo potrebných 16 kamier, ale systém, ktorý vynašiel Knoll a jeho tým vyžadoval kamery len tri a oblečenie pre hercov so zabudovanými senzormi.
Zatiaľ čo Gore strihal, pracoval na zvuku a ďalších postprodukčných prácach, Knoll pracoval v ILM. Nemohol zakaždým keď potreboval radu od režiséra letieť zo Sna Franciska do Los Angeles a tak dvakrát do týždňa usporadúvali videokonferencie. A tie sa počas posledných týždňov konali každý deň!
Spomedzi všetkých prapodivných scén, ktoré si herci z Pirátov vychutnali – a boh vie, že ich bolo dosť – bola asi najčudnejšia tá, keď sa vysypalo asi 175 000 ľahkých, umelohmotných modrých loptičiek z dvoch sietí nad hangárom č. 9 v Palmdale na palubu Čiernej perly. V skutočnosti len vyzerali ako modré loptičky. Boli to tisícky hopkajúcich nepokojných vodnatých krabov. Teda až s nimi skončili John Knoll a jeho tím ILM. Knoll vysvetľuje: “V scéne s vírom je jedna dôležitá časť, kde sa stotisíc krabov rozprší nad palubu Čiernej perly a zmetie každého v ceste ako nejaká lavína morských príšeriek. Gore vymyslel, že by sme mohli použiť umelohmotné loptičky – presne také ,ako sa používajú na ihriskách, kde do nich deti skáču. Myslel, že loptičky doslova každého zmetú z nôh bez toho, aby im ublížili, pretože sú ľahké.
Verbinski chcel skombinovať staré s novým. Výkonný producent Mike Stenson: “Piráti sú zvláštnou kombináciou obdobia, keď sa nakrúcal Lawrence z Arábie, kde idete tam a všetko nakrútite na kameru, a súčasnej najmodernejšej technológie. Nanešťastie neviem, ako dlho to ešte filmový priemysel unesie. Bolo by smutné vidieť, ako sa jedného dňa dopracujeme k tomu, že sa bude všetko nakrúcať na ozvučených scénach so zeleným plátnom a digitálnymi efektmi namiesto toho, aby sme zbalili a vycestovali a nakrúcali materiál v Karibiku. No však scéna Maelstromu je technicky taká náročná, že by sa jednoducho v reálnom exteriéri nakrútiť nedala ani s miliardou dolárov. Muselo sa to urobiť v štúdiu.”
John Frazier a jeho tým dlhoročných spolupracovníkov bol zodpovedný za mnoho fyzických efektov. “Máme na starosti špeciálne efekty, a to znamená, že ak sa niečo hýbe alebo je to v atmosfére, my to vyrobíme,” vraví niekoľkonásobný držiteľ Oscara. “Či už ide o dym vznášajúci sa vo vzduchu, alebo presne taký druh dažďa, ako si Gore vymyslel, alebo vietor, alebo streľbu z kanóna.” Frazierov tím pyrotechnikov musel zabezpečiť takmer 500 kilogramov čierneho prachu pre bitku vo víre a z kanónov vystrelili 1200-krát. Dôkazom vysokých decibelov, čo tím čarodejníkov špeciálnych efektov vyprodukoval, je, že celému štábu i hercom zvonilo v ušiach.
Počas šiestich rokov patril k najbližším spolupracovníkom režiséra muž, ktorý je pre milióny fanúšikov trilógie takmer úplne neznámy a ktorého práca bola pritom pre filmy neuveriteľným prínosom na rôznych úrovniach - James Ward Byrkit. V záverečných titulkoch sa pri jeho mene objaví fumcia konceptuálny konzultant. „Museli sme vymyslieť novú funkciu, pretože som robil oveľa viac než storyboardy,“ vysvetľuje Byrkit. „Gore a ja sme začali spolupracovať ešte keď režíroval reklamy. Neskôr ma pozýval na spoluprácu i na hraných filmoch a pri Pirátoch sme diskutovali o námete, scenári, témach, postavách, teda bolo toho oveľa viac než len klasické storyboardy. A tak okrem viac než 3 000 storyboardov pre filmy Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža a Piráti Karibiku: Na konci sveta, ktoré Byrkit vytvoril (okrem toho bol tri týždne konzultantom na prvých Pirátoch Karibiku, kedy nakreslil úplne prvú podobu Čiernej perly a ďalších lodí), navštevoval i ďalšie oddelenia ako výpravu, rekvizity, pomáhal pri nakrúcaní pred modrým pozadím i neskôr pri vizuálnych efektoch v Industrial Light & Magic.
